Rozvoj bytovej výstavby

Prvé bytové domy sa na Slovensku začali objavovať už v rokoch 1945-1950 s obvodovými
konštrukciami z tehál, ktoré sa rokoch 1951-1960 technicky zdokonaľovali a vznikali prvé konštrukčné
systémy T01 B – T03 B realizované po celom Slovensku. Zo sprísňovaním tepelno-technických-podmienok
sa vyvíjali aj konštrukčné systémy bytových domov a od roku 1961 sa začali používať
troskopemzobetónové a porobetónové panely v najrozšírenejších konštrukčných systémoch T 06B a T 08 B.
Od roku 1972 sa začali používať tzv. vrstvené panely železobetón + polystyrén+železobetón v
konštrukčných systémoch BA NKS, BA BC, B70. Od roku 1992 po sprísnení tepelno-technických
požiadaviek na stavebné konštrukcie sa začínajú uplatňovať vo výstavbe kontaktné zatepľovacie systémy
(ETICS), ktoré sa používajú až dodnes.

Prečo zatepľovať bytový dom ?

Z dôvodu nedostatočnej kvality realizácie v danej dobe výstavby, ale najmä zanedbanej údržby sa na
bytových domoch vyskytujú opakované nedostatky čo sa týka technického riešenia, tzv. systémových
porúch (trhlinami v obvodových plášťoch, poruchy vystupujúcich konštrukcií balkónov a lodžií a pod.),
vysokej spotreby energie a hygienických nedostatkov. Zatepľovanie bytových domov sa uskutočňuje ako
logický dôsledok potreby zlepšenie fyzického stavu budov, odstránenia nedostatkov vyplývajúcich zo
zanedbania údržby a snahy zabezpečiť technické parametre zodpovedajúce požiadavkám kladeným na
stavebné konštrukcie a budovy v súčasnosti.

Existuje celá rada povier poloprávd, ktoré vznikajú väčšinou z neznalosti funkcie jednotlivých komponentov i celého systému zateplenia a mnohokrát sú dôvodom na vymyslenie „múdrych“ teórií i rôzne prekážky pri zateplení vlastného bytového domu. Preto je potrebné obrátiť sa na skúsených odborníkov, ktorí sú schopní celú problematiku zatepľovania objasniť. Zateplenie prináša zo sebou mnoho výhod, okrem zníženia tepelných strát sa predĺži životnosť stavby a zlepší sa tzv. tepelná pohoda – to znamená že sa odstráni nepríjemný pocit idúci od zimných stien. Vplyvom zateplenia sa zvýši vnútorná povrchová teplota obvodových múrov z cca 10-13°C na cca 17-18 °C, a tým sa pri dodržaní vnútornej vlhkosti odstráni problém vnútornej kondenzácie a tvorbe plesní.

Ako môžeme vidieť na obrázku priebehu teplôt, teplota na povrchu nezatepleného troskopemzobetónového panela je iba 9,68°C, kde je pri optimálnej vlhkosti 50% a teplote 20 °C je veľký predpoklad kondenzácie vodnej pary a vzniku plesní. Pri optimálnych podmienkach v interiéry vlhkosti 50% a teploty 20 °C je kritická teplota pre vznik plesní 13,1 °C. Po zateplení panela dostávame na vnútornom povrchu teplotu 18,35 °C, kde pri dodržaní optimálnych podmienok v interiéry nedochádza ku kondenzácii vodnej pary a tak vzniku plesní.
V minulosti boli byty prekurované až na 24 °C v kombinácii s netesnými drevenými oknami, ktoré zabezpečovali dostatočnú výmenu vzduchu. V dnešnej dobe so zvyšujúcimi sa cenami za teplo sa teplota v interiéri znižuje a vymieňajú sa staré drevené okná za tesné plastové, pričom v byte sa nevetrá a nie je zabezpečená dostatočná výmena vzduchu. Kombinácia teploty v byte 20 °C s vyššou vnútornou vlhkosťou, a nízkou teplotou na povrchu panela dochádza ku kondenzácii vodnej pary a vzniku plesní v kritických detailoch (rohy, kúty). Zateplením dosiahneme zvýšenie povrchovej teploty na panely pričom v byte je potrebné zabezpečovať neustále dostatočnú výmenu vzduchu čím predídeme vzniku kondenzácie vodnej pary a vzniku plesní.

V minulosti boli byty prekurované až na 24 °C v kombinácii s netesnými drevenými oknami, ktoré zabezpečovali dostatočnú výmenu vzduchu. V dnešnej dobe so zvyšujúcimi sa cenami za teplo sa teplota v interiéri znižuje a vymieňajú sa staré drevené okná za tesné plastové, pričom v byte sa nevetrá a nie je zabezpečená dostatočná výmena vzduchu. Kombinácia teploty v byte 20 °C s vyššou vnútornou vlhkosťou, a nízkou teplotou na povrchu panela dochádza ku kondenzácii vodnej pary a vzniku plesní v kritických detailoch (rohy, kúty). Zateplením dosiahneme zvýšenie povrchovej teploty na panely pričom v byte je potrebné zabezpečovať neustále dostatočnú výmenu vzduchu čím predídeme vzniku kondenzácie vodnej pary a vzniku plesní.  

Kadiaľ teplo vlastne uniká?

Najviac tepla uniká v bytových domoch zvyčajne uniká oknami. Významné úniky sú aj cez obvodové steny. Sedlové strechy, stropy, podlahy a pivnice zvyčajne menej tepla. Veľké nedostatky majú zvyčajne málo udržiavané ploché strechy.

 

Ako dosiahnuť najvyššie úspory tepla?

Najefektívnejším riešením je celkové zateplenie bytového domu a následné vyregulovanie vykurovacej sústavy. Zateplenie zahŕňa zateplenie obvodových stien, strechy, stropu nad nevykurovaným priestorom alebo vstupným podlaží.

 

Dodatočným zateplením získame:

  • zníženie spotreby energie na vykurovanie
  • odstránenie hygienických nedostatkov – tvorba plesní
  • vytvorenie podmienok tepelnej pohody v bytoch zvýšením vnútornej povrchovej teploty
  • zvýšenie tepelnej zotrvačnosti stavebných konštrukcií-spomalenie chladnutia pri vykurovacej prestávke
  • obmedzenie prehrievania miestností pri vysokých teplotách v lete
  • minimalizovanie miesta z najvyšším únikom tepla cez tzv. tepelné mosty
  • eliminovanie zatekania cez stavebné konštrukcie
  • zamedzenie korózie výstuže v stykoch a paneloch
  • predĺženie živosti budovy
  • zlepšenie vzhľadu budovy
  • zlepšenie zdravia obyvateľov
  • zvýšenie ceny nehnuteľnosti

Prečo je dôležitý projekt?

Nedôsledne a lacno spracovaný projekt obnovy je často nerieši jednotlivé detaily týkajúce konkrétneho bytového domu sa a dodatočné náklady môžu byť vysoké, nehovoriac o ďalších technických problémoch. Je potrebné si dať vypracovať projekt zateplenia vrátane tepelno-technického posúdenia obalových konštrukcií, ktorému predchádza dôsledná obhliadka s vykonaním rôznych skúšok a sond, ktoré môžu identifikovať a vyriešiť problém. Súčasťou projektu je aj rozpočet, ktorý je potrebný pri výbere dodávateľa stavby.

 

Rozsah projektu:

  • zateplenie obvodových konštrukcií
  • obnova a zateplenie strechy
  • zateplenie stropu nad nevykurovaným priestorom
  • odstránenie systémovej poruchy bytového domu- sanácia lodžií, balkónov
  • výmena okien v spoločných priestoroch
  • požiarno-bezpečnostné riešenie
  • výmena rozvodov ZTI
  • výmena stúpacích vedení- silnoprúd, slaboprúd
  • výmena alebo modernizácia výťahov
  • hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy
  • iná modernizácia bytového domu- okapový chodník a pod.

Príklad obnovy bytové domu D-24 vo Svidníku

  • konštrukčný systém T 06B
  • obvodový panel troskopemzobetón hr. 320 mm, dvojplášťový strešný plášť so živičnou krytinou
  • počet posudzovaných podlaží – 8, zastavaná plocha podlažia – 234, 61 m2, obostavaný objem bytových podlaží 5 426,41 m3
  • v rámci obnovy bytového domu sa prevedie zateplenie obvodvého panela, strechy, stropu nad suterénom, výmena výťahu, odstránenie systémovej poruchy lodžií
  • navrhované zateplenie obvodového panala – MW hr. 150 mm, strešného plášťa EPS 100S – 325 mm, strop nad suterénom – MW hr. 50 mm